Ja niekoľkokrát denne. Dokonca aj v čase, keď sme práve pohádaní. Čo je vlastne čas, kedy vrieskam, lebo mi už praskli nervy.
Túto tému som s vami rozoberala už dávnejšie, ale išla som na to inak. Či to vaši rodičia hovorili vám. Verbálne HOVORILI. Nielen vás ľúbili. A výsledky boli hrozivé, ale očakávané. Niekdajšia doba studeného odchovu, skorých jaslí, pravidiel, zákazov a odporúčaní podľa múdrej knižky so sebou priniesla generáciu, z ktorej 80% populácie doma za celý ten čas od rodičov nikdy nepočula vetu: “Sme na Teba hrdí! Ľúbime Ťa!”. A aby ste si nemysleli, že siaham do histórie. Kdeže! Hovorím napríklad aj o mojej generácii. A to predsa vidíte, aká som ja mladucha.
Prečo to vlastne teraz spomínam? Pretože mi to pripomenula moja priateľka, ktorá túto tému v jednej diskusii načrtla z opačnej strany. A príde mi dôležité o tom hovoriť, aby sme my, terajšie mladé matky, nadobudli sebavedomie pokračovať v tom, čo robíme a ako to vnútorne cítime.
Pretože keď svoje dieťa objímete, nerobíte z neho automaticky rozmaznaného fracka. Budujete si s ním dôveru a vzťah. Samozrejme odtiaľ-potiaľ, hranice byť musia, to je jasné. Ale chápeme sa, však?
Keď mu poviete “Ľúbim Ťa” dvanásťkrát do dňa, neznamená to, že sa z toho po čase stanú už iba prázdne slová. V skutočnosti tým učíte svoje dieťa hovoriť vám to tiež!
A prečo je to dôležité? Citujem:
“Vieš prísť za svojou mamou a len tak ju objať a pobozkať? Povedať jej “Mami, ľúbim Ťa”? Lebo ja verím, že naše deti toto budú vedieť urobiť, aj vďaka tomu, ako kontaktne boli a sú vychovávané. Ja napríklad toto urobiť neviem a to mám s mamou dobrý vzťah. Ale od určitej doby je spontánne objatie, bozk a veta “Ľúbim Ťa” úplne tabu.”
V tomto odseku mojej priateľky je podľa mňa povedané všetko. Každý nech si tie otázky zodpovie sám pre seba. Precíťte svoje pocity a zariaďte sa tak, ako je to vám príjemné a prirodzené.
Ale pozor! Toto nie je priestor na obviňovanie. Každý robil a robí najlepšie ako vie… ❤
Foto: Dedinská neter
