O tom, ako sme sa naučili abecedu

Už to je niečo cez mesiac, čo sme sa s Dedinským dieťaťom začali učiť písmenká. Dôvodov som na to mala hneď niekoľko. Ale prv než vám ich prezradím, odpoviem všetkým dudrošom – nie, nepreháňam to už s tým a áno, v siedmych rokoch ho budem učiť kvantovú fyziku. To ste chceli počuť?

Zatiaľ, čo Dedinské dieťa donedávna nejavilo nijaký záujem o knižky, na Vianoce sa to všetko zlomilo. Dostalo veľkú dospelácku encyklopédiu traktorov a denne nás nútilo čítať mu z nej aj stokrát. Ale aby sme sa rozumeli – tam sú texty typu:

“John Deere 5010. Typ 5010 bol súčasťou rady “Novej generácie výkonu” traktorov John Deere, nasadenej na začiatku 60. rokov za viac než 40 rokov starou koncepciou dvojvalcových motorov. Nové modely využívali štvor- až šesťvalcové motory s dôrazom na dieselové.”

Akože fakt. Zatiaľ, čo Dedinského tatu to aj celkom zaujímalo (asi preto, že vie, čo je to takt, výkon a valec), mňa teda určite nie. Ale predstavte si, že to je jediná kniha, ktorú Dedinské dieťa dokáže naozaj so záujmom počúvať. Kdeže nejaké rozprávky!

A tak mi v hlave skrsol nápad. Možno, keď ho samého naučím čítať, nebude s tým už potom chodiť za mnou. A ja si budem mocť napríklad, konečne na obed vypiť svoje raňajkové smoothie.
No dobre no, toto je veľmi veľmi zjednodušená a skrátená verzia celého príbehu..

Skutočnosť bola taká, že mu tá traktorová a bagrová mánia už úplne prerastala cez hlavu. V noci sa zo sna smial vykrikoval slovo “baj” (bager), ráno sa budil so slovom “te-te-te” (traktor) na perách a celé dni sme si len ako jednobunkovce bagrovali neviditeľnú hlinu do nákladného auta a kreslili traktory. Naozaj a naozaj nič iné.

A tak som si nejako povedala, že veď toto snáď už ani nie je zdravé! Musí predsa existovať aj iný zmysel života! A keďže ho to čítanie začalo konečne nadchýnať, napadlo mi –  veď by som ho to mohla naučiť.

---

A tak som naozaj začala..

Sama neviem či postupujem správnym Montessori či homeschoolingovým prístupom. Na to som príliš lenivá to zisťovať. Vôbec som si neštudovala spôsoby a techniky ako učiť ani nie 2,5 ročné deti abecedu. A či také vôbec sú. Počúvala som len svoj dedinský rozum, inštinkt a vnímala reakcie svojho dieťaťa.

Jediná vec, v čom som mala od začiatku jasno bolo, že budem farebne odlišovať samohlásky a spoluhlásky. Teraz je nám to síce na nič, ale verím, že neskôr, keď si z nich budeme tvoriť slabiky, to už Dedinské dieťa bude mať nejako vizuálne rozlíšené v podvedomí.

Taktiež sa neučíme “Bé ako bager”, proste sa učíme “B”, “C” a podobne. Verím, že keď Dieťa bude poznať čistú zvukovú podobu danej hlásky, ľahšie sa mu z nej potom budú skladať slabiky a slová.

Nerozptyľujem jeho mozog prirovnaniami “B ako…”. To všetko, podľa mňa, zatiaľ iba zbytočne zaťažuje tak mladučkú myseľ a odvádza od prvotnej pointy – ako sa ten znak vlastne číta. Proste znak B čítame jednoducho a prosto “B”. Nič viac k tomu.

PS: Tuto ešte raz pripomínam – naozaj nemám naštudovanú nijakú odbornú literatúru ani postupy ako učiť deti čítať. Takže tieto moje teórie berte s rezervou. Celý čas postupujem iba intuitívne, a tak ako to nám dvom vyhovuje a ako nám to funguje. Nieže sa tu do mňa teraz za to niekto pustí!

Ako sme skutočne začali?

Nakreslila som si prvé štyri písmenká abecedy a v ešte v ten večer mu ich ukázala. Večer preto, pretože Dedinské dieťa je v túto časť dňa najviac sústredené a aktívne. Zrejme to má po mne, pretože aj som celý život typ človeka, ktorý si radšej cez deň pospí a v noci sa učí, pracuje či tvorí. Nejako mi to vtedy najlepšie myslí, nič ma nerozptyľuje.

No ale neodbiehajme. Učte sa vtedy, kedy je dieťa oddychnuté, najedené, vypiškané a sústredené! Taktiež berte do úvahy, že toto učenie je vlastne hrou a v závislosti od veku a sústredenosti dieťaťa môže trvať od 5 do 30 minút. Keď dieťa začína strácať záujem, je čas skončiť v najlepšom. Pokojne si takéto päťminútové hry môžete dať aj viackrát denne..

Takže sme mali napísané A, B, C, D. Vždy som Dieťaťu ukázala jedno písmenko a poprosila ho, aby ho foneticky zopakoval. Naša prvá lekcia hra trvala len pár minút. Na další deň sme si to zopakovali asi 2x. Nič viac a nič menej.

Na tretí deň som videla veľký pokrok. Dedinskému dieťaťu zrazu naskočil celý ten princíp hry, o čo tu ide a čo to vlastne robíme. Že TENTO symbol sa volá TAKTO. Akonáhle Dieťa pochopilo systém, začala ho hra nesmierne baviť a začalo v nej aj krásne napredovať.

Najprv zo štyroch písmenok vedelo vybrať to správne, po pár dňoch a pravidelnom opakovaní ich už vedelo aj pomenovať. Keď si ich všetky bez pomýlenia osvojilo, pridali sme si ďalšie písmenko.

Keď ich už vedel asi po “H”, vytvorila som Dieťaťu špeciálny pracovný list. Na ňom boli zhluky písmen a Dieťa malo hľadať tie, ktoré už pozná. Alebo malo hľadať iba samé “F”. Zahrať sa s tým dá rôzne. Ani by ste neverili ako ho to bavilo a následne aj posúvalo vpred. Zrazu totiž tie hlásky videl aj “v praxi” v texte.

Ako sme postupovali ďalej?

Niekedy sme napredovali rýchlosťou každý deň nové písmenko, niekedy nové písmenko za 2-3 dni a niekedy, keď sme mali tie dni veľmi rozlietané, stalo sa, že sme pridali písmenko len jedno za 5 dní. Nejde predsa o súťaž, ide o to, aby to bola hra, ktorú si dieťa osvojí. Pretože iba keď si ju osvojí, tak ho môže baviť a bude sa ju hrať s radosťou. Nikto z nás sa predsa nechce hrať s niečím, čo mu nejde.

Postupne sme k učeniu (hre) pridali aj ďalšie komunikačné kanály a herné prostriedky. Známe písmenká sme hľadali v nadpisoch časopisov, kreslili si ich fixkou na papier, kriedou na tabuľu, použili sme k učeniu písmenkové vkladačky či kocky (tie sme našli v Hrackolande), hľadali ich na billboardoch, obaloch potravín a proste všade okolo nás. Skladali sme si ich z fixiek a zápaliek. Postupne už samé Dedinské dieťa začalo nachádzať inšpirácie a iniciovať čítanie pri každej príležitosti, kde sa dalo.

Konečne sme tiež využili aj detský MyPad, ktorý dostalo Dedinské dieťa na Vianoce od tety. Je v ňom totiž funkcia na učenie písmenok, kde sa písmeno zobrazí na obrazovke a teta z tabletu ho aj nahlas prečíta. Vďaka tomu sa potom Dieťa v pokročilom štádiu učenia abecedy už samo naučilo asi päť nových hlások samo počas relaxu na nočníku.

Ako je to dnes?

Dnes sme v štádiu, že nám do konca veľkej tlačenej abecedy chýba už iba 5 písmen. Zväčša sme pri učení postupovali postupne v poradí abecedy, akurát výnimočne sme nejakú hlásku preskočili, keď sa Dedinskému dieťaťu nejaké písmenko obzvlášť zapáčilo a chcelo ho vedieť pomenovať.

Nebazírovala som teda na striktnej postupnosti. Dvojročák predsa ešte nemusí vedieť vysypať abecedu po poradí z rukáva, či?

Čo nás ešte čaká?

Môj plán je prejsť po naučení veľkej tlačenej abecedy na malé tlačené písmenká. A súčasne ich k veľkým priradzovať. Už teraz vidím, že to pôjde oveľa rýchlejšie, pretože Dedinské dieťa už abecedu foneticky pozná a dokonca sa mnohé malé písmená s veľkými podobajú.

Neskôr by som sa chcela zamerať na priradzovanie obrázkov. Aby si Dieťa uvedomilo prvú hlásku daného slova a priradilo ju k danému písmenku.

No a niekedy pomedzi to tam chcem ešte šupnúť aj počítanie. S tým ale budem musieť ešte počkať, kým Dedinské dieťa bude vedieť vysloviť všetky čísla do päť. Lebo momentálne to u nás vyzerá tak, že to čo nevie vysloviť, jednoducho neexistuje. Takže počíta dva (akože 1), tri (akože 2) a päť (akože 3 a viac predmetov).

Haha, nuž nikto nie je dokonalý! Verím, že sa vám tento môj článoček páčil a ak máte ešte nejaké iné tipy a vychytávky, čo pridať k nášmu učeniu hrou, budem len a len rada. Napíšte mi to pokojne do komentov alebo na môj Facebook alebo Instagram.

Na úplný záver len dodám, že Dedinské dieťa má momentálne 2 roky a 5 mesiacov a nachádza sa v štádiu, kedy sa chce sám poriadne rozhovoriť. Vlastné slová a skratky začína čoraz vo väčšej miere nahrádzať reálnymi kópiami slov bežnej hovorovej reči. Napreduje obrovskou rýchlosťou každý deň.

---

Doplnenie:

Veľmi sa teším, že môj článok vyvolal u mnohých mamičiek na Facebooku či Instagrame toľko záujmu a inšpiroval k debate, novým hrám aj nápadom. Všetkým nám preto silno držím palce, najmä nech z toho celého máme my aj naše dietky radosť.

A jednou takýchto mamiek je aj Deniska z kreatívneho montessori blogu Mamičkovanie. Tá nielen, že sa hneď a zaraz pustila do “učenia”, ale vymyslela aj kopec nových spôsobov, ako na to. Som nesmierne rada, že mi napísala a dovolila mi sa s nimi ďalej podeliť. Priznám sa, že nápady a fantáziu má teda oveľa oveľa lepšie než ja! Určite preto sledujte jej blog. Je plný skvelý hier, tipov a návodov.. 

Foto: Dedinská mať, Mamičkovanie
Drevené písmenkové kocky a vkladačky: Hrackoland