Všetko má svoj čas

Prekvapil včera ráno sneh ešte niekoho tak ako mňa? Popravde, celý deň sa zamýšľam nad tým, ako je vôbec možné, že ma začiatkom decembra, kedy celé týždne neriešim nič iné iba kol dokola zimné ovčie kabáty, šokuje snehová nádielka.

Včerajšok mal byť pre nás dňom zmien. A teraz pozoooor – Dedinské dieťa malo nastúpiť do škôlky. A ja som ho tam mala zaviezť. (Kto čítal môj článok z konca augusta, tak tomuto myšlienkovému pozadiu určite rozumie: Na tému škôlky – áno či nie?).

Ja ako šofér-nešofér som sa na túto situáciu v mysli pripravovala už niekoľko dní a nepripúšťala si zlyhanie. Proste to dám! Zvládnem tých pár kilometrov a jednu veľkú križovatku k tomu! V pondelok ráno vystúpim zo svojej komfortnej zóny a neexistuje nič, čo by ma mohlo odradiť.

Ráno otvorím oči. Sneh! Čo som si pomyslela ako prvé? Správne! Že treba pofotiť Dorfsheep kabátiky! A potom, že v tom snehu ma isto nikto za volant nedostane!

A tak zasiahol Dedinský tata. Nasadli a šli. Očakávania som nemala žiadne. Pozitívne ani negatívne. Mohlo by sa vo vnímaní Dedinského dieťaťa udiať čokoľvek a bolo by to v poriadku. Bola to totiž jeho voľba tam ísť.

Tak ako Dedinské dieťa v auguste o niečom takom ako je “odchod od mamky” bytostne nechcelo ani počuť, prešlo pár mesiacov a samo sa do škôlky vypýtalo. Za kamarátmi. Vtedy som skoro spadla z nôh. Dieťa, ktoré nevstúpi do kútika, keď sú v ňom iné deti.

Ale keď Dedinské dieťa nahlas vyrieklo svoju túžbu, vesmír dal do pohybu sériu niekoľkých náhod. A uvoľnilo sa jedno miesto presne tam KDE malo a presne vtedy KEDY malo. A o týždeň na to mi zavolali. Žiadna protekcia, žiadne fancy predškolské zariadenie, nemyslite si. Pekne Dedinská škôlka.

Dedinské dieťa teda absolvovalo svoj prvý škôlkársky deň v čase, kedy bolo pripravené. Namiesto 2. septembra to bolo 2. decembra. V kalendári vlastne zanedbateľný čas, ale pre dušu malého dieťaťa v skutočnosti veľmi zásadný. Tie tri mesiace znamenali v jeho vnútornom svete tak veľkú zmenu, že sa vďaka nej do škôlky tešil sám od seba. Bez vonkajšej motivácie. A presne taký bol aj jeho príchod domov a pocity z toho celého.

Všetko má svoj čas. Každý z nás je pre jeden a ten istý životný míľnik pripravený v úplne inú dobu. Preto pokiaľ vám to situácia umožňuje, netlačte na svoje deti.

Veď každý raz – začne jesť, prestane sa chcieť dojčiť, prespí celú noc, odplienkuje sa, bude sa chcieť stať súčasťou kolektívu, odíde spať do vlastnej izby alebo si doplňte to, čím vás okolie aktuálne sužuje. Všetko to má svoj čas. Môže to prísť o týždeň, mesiac, rok či tri..

A ktovie, možnože aj ten môj čas ako šoférky raz nastane. Dám vám vedieť, aby ste sa mohli skryť. 🙂

Foto: Dedinská mať
Merino kabátiky z ovčieho rúna: Dorfsheep

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s