Rešpektovaný pôrod

V týchto dňoch slávim záver môjho šestonedelia. A nejako tak cítim, že ho nemožno ukončiť lepšie, než jeho začiatkom. Preto je tu čas na môj pôrodný príbeh.

Neľakajte sa však, nepôjde o nijako dopodrobna spracovaný riport s fotodokumentáciou. Stačí, že som ho do detailov rozpovedala svojim priateľkám kojomatkám a tie ma za to teraz neznášajú v zmysle: “Kebyže som sama nerodila, aj by som Ti verila, že to tak môže byť!” 😀

Viete, ja som totiž ten typ ženy, čo do pôrodnice príde akurát včas (rozumej – pár minút pred pôrodom), zbytočne nečaká a za pár minút odrodí. A to úplne najlepšie – bezprostredne po pôrode mám tie najkrajšie vlasy, pleť a selfíčka. Dobre a teraz ma už určite musíte neznášať všetky…

Takže si so sebou do postele pripravte svoje obľúbené bio-eko-racio pohánkové pukance a ráčte sa začítať. Tento príbeh som začala písať ešte počas môjho pobytu v pôrodnici. V čase, keď som medzi dojčením a kýbličkovaním na to mala čas a cez deň si v tichu triedila myšlienky. Tentoraz to bude o čosi dlhšie, a tak trochu na mňa nezvyklo vážnejšie…


PÔROD DOMA?

Mnoho ľudí sa ma pýtalo, či budem rodiť doma. Verte mi, niet väčšieho fanúšika domácich pôrodov, než som ja sama. Polemiku o tom, ako je nastavená naša slovenská spoločnosť a legislatíva tentoraz vynechám.

Pri mojom prvom Dedinskom dieťati som sa o domáci pôrod vedome pokúšala, ale celé to napokon stroskotalo na strachoch a neistote môjho Dedinského tatu. On ako pragmatik a realista narozdiel odo mňa potrebuje hmatateľné záruky. A hoci som človek ochotný tvrdohlavo ísť si za svojou myšlienkou aj proti celému svetu, proti nemu som to nemohla. Išlo predsa rovnako tak aj o jeho prvorodené Dieťa. A tak som napokon snahu neustále niečo dokazovať a vysvetľovať vzdala pár týždňov pred termínom a proste prijala myšlienku, že Dedinské dieťa budem rodiť klasicky.

Život počas môjho druhého tehotenstva sa mi medzičasom zmenil na dobrodružnú horskú dráhu plnú fotení, celodenného programu s Dedinským dieťaťom a nočnej práce, a tak som sama cítila, že napokon sa o domáci pôrod pokúšať ani len nebudem. Nakoľko viem, že Dedinský tata svoje strachy stále nestratil a ani ja sa teraz nenachádzam v takom období života, že by som sa jeho myšlienke a prípravám mohla vedome naplno venovať.

Pre mňa je totiž domáci pôrod jeden z najväčších a najkrajších zázrakov a zážitkov na svete. Ale takisto viem, že to vyžaduje zodpovednú dlhodobú prípravu – informačnú, mentálnu aj fyzickú. A ešte k tomu, povedzme si úprimne, aj dobre naklonené hviezdy. No a na nič z toho som proste tentokrát nemala čas


KOMPROMISY

A tak som skúšala hľadať alternatívy. Ale nikam som sa nepohla. Snažila som sa naladiť na vlnu, že ten pôrod v košickej pôrodnici proste nejako prežijem. Ale dva týždne pred mojim plánovaným termínom sa nám konečne podarilo zosnovať provizórne stretnutie so Zuzkou Šimkovou Péliovou u nás doma. Zuzka je psychologička, ktorá sa dlhodobo venuje téme tehotenstva, pôrodu a materstva. Sprevádza ženy týmto obdobím v rôznej hĺbke, prostredníctvom konzultácií, poradenstva a terapií.

Dohadovali sme sa spolu dlhé mesiace, ale nikdy sa nám nepodarilo skĺbiť deti, termíny, cesty, … A keďže už nebol čas vymýšľať, Zuzka naložila do aute všetkých svojich troch chlanov a docestovala za mnou na dedinu. O tom, aké úžasné má dietky a ako krásne sa spolu s mojim Dedinským dieťaťom všetci štyria vyhrali sa teraz rozpisovať nebudem. Niekoľko hodín sme ani netušili, že vôbec nejaké deti máme.

A my sme sa zhovárali. Vypustila som pri nej skryté obavy, otvorila myseľ, vyronila pár sĺz, mnohé si uvedomila, ale najmä – Zuzka mi so sebou priniesla myšlienku na pôrodnicu v Krompachoch. Ako o jedinom vhodnom kompromise pre mňa.

Priznám sa, o tejto pôrodnici som už počula viackrát samé chvály, ale vždy som ju hneď na úvod zavrhla kvôli tomu, že tá cesta tam mi cez tie zákruty z Košíc nikdy nerobila dobre. A plus – už Dedinské dieťa som rodila zázračnou rýchlosťou, kdeže by som ja do pôrodnice stíhala cestovať takmer hodinu?

Zuzkine odporúčanie a zvesti o tamojšej primárke však vo mne zarezonovali natoľko, že som si povedala, že tam skúsim aspoň zavolať. Dedinský tata z tohto môjho najnovšieho výmyslu nebol ani zďaleka nadšený. Nechápal, prečo zasa musím veci zbytočne nasilu komplikovať. Najmä, keď už máme v Košiciach všetko dohodnuté. Ale asi nemal to srdce povedať tehuli tesne pred termínom NIE, tak nech si tam teda zavolám...


PRVÝ DOJEM

Prvotný šok bol pre mňa vôbec to, že mi to dvihla nesmierne milá a láskavá sestra a ako prvú vec sa ma spýtala, či už mám spísaný svoj pôrodný plán, aby si ho so mnou pri návšteve pani primárka mohla prejsť. Odrovnala ma tým tak veľmi, že som sa chvíľu nevedela vykoktať.

Všetky predsa veľmi dobre vieme, že u nás na Slovensku (alebo aspoň v Košiciach je to tak) sú pôrodné plány vnímané iba ako spísane výmysly premotivovaných biomatiek, ktoré sa silou-mocou snažia kafrať študovaným pôrodníkom do roboty. Majú tam popísané svoje prehnané požiadavky na rešpektovanie intimity, prítomnosť partnera počas prvej doby pôrodnej, pokiaľ možno nezasahovanie do pôrodu, nenastrihávanie, nevyväzovanie nôh, výber polohy, dotepanie pupočníka a podobne.

Nanajvýš si to pôrodník pozrie (ak vôbec) a povie: “Samozrejme, urobíme z toho maximum, čo sa dá, ale viete.. Žiaľ, naše zdravotníctvo nie je stavané tak, aby sme vám tieto body mohli splniť. Nemáme tu na to vybavenie a ani dostatok personálu. Namiesto toho tu máme túto miestnosť, kde pred pár rokmi niekto kúpil takéto nové pôrodné kreslo, ktoré ale nie je funkčné, a tak ho nevyužívame. Ale ak tu bude voľno, môžete tu s manželom prečkať prvú dobu pôrodnú. Rodiť však musíte na koze. Tak ako všade. Žiaľ, na Slovensku je to tak. A prejde ešte veľa rokov, kým sa to zmení….

S malou dušičkou sme si teda urobili rodinný výlet do Krompách. Našli sme malú nemocničku s malým parčíkom za riekou. A pokoj a ticho. Vyhľadali sme ordináciu pani primárky MUDr. Svetlany Lukáčovej, ktorá mala práve vtedy službu. Otvorila nám nesmierne milá, usmiata a charizmatická žena a uviedla nás do svojej ordinácie. Sadli sme si spolu k stolu a prechádzali si moje papiere. A ja som mala po prvýkrát pocit, že ma aj niekto reálne počúva, rozumie mi a berie vážne každý jeden riadok, ktorý som do svojho pôrodného plánu napísala. A nesnaží sa mi len vysvetliť, prečo to proste nejde.

Po dôkladnom prečítaní celého plánu mi primárka Lukáčová zvýraznila len dva (pre mňa nie až tak zásadné) body, pri ktorých by mi odporučila iný postup a bez okolkov aj dôkladne vysvetlila prečo. Rozumiem a beriem.

Previedla nás celým zariadením, pôrodnicou aj izbami a všetko nám svedomito ukázala. Táto žena mala naozajstnú túžbu vyhovieť mi k spokojnosti! A ja som po tejto návšteve zostala úplne ako očarovaná – áno, tu chcem rodiť!

Mojou najväčšou dilemou však bolo, ako to len vlastne stihnúť. Veď aj s Dedinským dieťaťom som do pôrodnice vzdialenej iba 12 minút prišla presne tak akurát. A čo teraz? Som druhorodička a cesta tu trvá takmer hodinu…


PLÁN A

Keď nepoznám skutočné riešenie, tak v duchu vyslovím túžbu, zosnovám plán a svoj rozum presvedčím, že presne tak sa stane! A ďalej sa tým nezapodievam. Iba pravidelne živím radostné očakávanie. A ono to naozaj funguje!

Plán teda znel nasledovne – uspím Dedinské dieťa, niekedy potom mi odtečie hlienová zátka, už pri prvom náznaku blížiaceho sa pôrodu zavolám taxík Dedinskej svokre, tá zatiaľ prespí pri Dedinskom dieťati, my s Dedinským tatom vyrazíme do pôrodnice, aby sme to všetko s predstihom stihli, rýchlo odrodíme a ráno, ešte než sa Dedinské dieťa stihne zobudiť, už bude Dedinský tata naspäť doma a privíta ho s fotkou čerstvonarodeného Dedinského bába v mobile. Jednoduchý a presný plán!

A realita?

Vyšlo to!


AKO TO TEDA NAPOKON BOLO

O polnoci (áno, o polnoci, neukameňujte ma, prosím) sme ešte s Dedinským dieťaťom vyvenčili Dedinskú ozrutu, umyli sa a šli sa uspať. Už počas venčenia som mala celý čas taký ten divný pocit, či predsa len tá slabučká bolesť v krížoch náhodou nebude predzvesť pôrodu. Ale bola tak jemná, že som to zvalila na to, že som isto v noci spala zasa odkopaná a možno som len trošku prechladla.

Prišli sme domov, umyli sa a zaľahli sa uspávať. Okolo pol jednej v noci bolo Dedinské dieťa tuhé a ja som sa z jeho izbičky odplazila už aj s pripravenou taškou. Ten pocit mi stále nedal, a tak som si radšej urobila klystír s tým, že snáď potom uvidím čo bude ďalej.

Nevidela som samozrejme nič. A tak zašla za Dedinským tatom: “Čo teda robíme?” Jasné, že on to nevedel ani zďaleka o nič lepšie než ja. A tak som napokon pred druhou ráno zavolala taxík Dedinskej svokre, dobalila jedlo, vitamíny a vodu pre nás s tatom, a potom, keď Dedinská svokra došla, sme sa vydali na cestu.

Tá bola samozrejme ideálna – celú cestu vonku lialo a Dedinskému tatovi nešla naskočiť navigácia. O 43 minút sme ale aj tak rekordne dorazili na miesto. Bolo krátko po pol štvrtej ráno.


SME TAM

V krompašskej pôrodnici nás prijali a zavolali primárku, ktorá mala na naše šťastie tú noc dokonca aj službu. Práve keď sme prišli, tak ukončila jeden pôrod. Pri pohľade na mňa počas letmého prešetrenia tam dole, iba vygúľala očami a ja už som vedela, ktorá bije. Kontrakcie som mala každé tri minúty.

  • Ale veď vy rodíte!
  • Akože teraz, tu a hneď?

Tak až taký rýchly postup som teda naozaj nečakala. Nakoľko moje kontrakcie síce už boli medzičasom časté, ale stále veľmi slabé a ľahko predýchateľné.

  • No zvládnete vyjsť výťahom na druhé?
  • A čo by som to nezvládla! zažartovala som.

PÔROD

Nuž, do úplných detailov zachádzať nebudem. Poviem iba toľko, že to bolo rýchle, krásne a prirodzené. Zažila som niečo, čo som si myslela, že na Slovensku snáď ani nie je možné – prirodzený neasistovaný spontánny pôrod bez zásahov! A to všetko v bezpečí a istote pôrodnice. Hotové science fiction!

Bola mi umožnená poloha taká, aká mi vyhovovala. Žiadna “koza”, žiaden nadbytočný personál, rutinné zákroky, monitoringy, inštrukcie ani vyšetrenia.

Dedinské bábo sa narodilo za pár minút na dve kontrakcie, v polosede, prirodzene ešte v plodovom vaku, ktorý sám praskol pri prechode kŕčkom. Žiadne nastrihávanie hrádze (natrhla som sa sama len na dve malé stehy) a vďaka tomu som bola schopná sedieť už pár hodín po pôrode. Nechali sme Dedinskému bábu dotepať pupočník. Priloženie na hrudník a dve zlaté bezprostredné hodinky po pôrode boli samozrejmosťou. Žiadne násilné prikladanie na prsník, počkali sme na samoprisatie.

Bábo bolo od prvej chvíle pri mne a potom spolu so mnou odvezené na izbu. Na moju žiadosť ho po pôrode neumývali ani neutierali, ani mi ho nebrávali kúpať. Celú starostlivosť o Dedinské bábo som si riešila sama na svojej súkromnej izbe. Domov sme si so sebou odniesli aj placentu, ktorú si potom na dvore zasadíme pod strom.

Na každý jeden bod môjho pôrodného plánu dohliadala samotná pani primárka MUDr. Svetlana Lukáčová, ktorá mi spolu s úžasnou pôrodnou asistentkou Magdou Harajdovou pomáhali pri pôrode doslova ako dve skúsené duly a nie zdravotníčky. Svoje Dedinské bábo som porodila úplne sama! Po boku mi stál Dedinského tata a oproti mne sedela a čakala primárka. K ničomu ma nepoháňala. Len tam tak sedela, sledovala celú situáciu a zhovárali sme sa. A napokon, keď bolo po všetkom, moje Bábo zachytila. To bolo skutočne celé.

Processed with VSCO with a6 preset

Počas celého môjho pôrodu sa ma nikto ani nedotkol. Presne tak, ako som to chcela. Dôležité je ale zdôrazniť – že môj pôrod bol hladký, bezproblémový a rýchly. Bol prirodzený a zdravý, a tak zásahov ani nebolo treba.


ZRODENÁ AMAZONKA

A práve preto som z tohoto pôrodu odišla plná sily a sebavedomia. Vedomie, že som ho zvládla celý úplne sama a vo vlastnom tempe, nezranená, nezmrzačená (tam dole), svieža a vitálna ma doslova naplnili pocitom takým, že som sa cítila ako tá najudatnejšia bohyňa. Nie ako obeť či pacient, ktorý bez pomoci lekára nič nezmôže. Ale ako bohyňa, ktorá priviedla na svet nový život!!!


NOVORODENECKÉ V KROMPACHOCH

A ako to prebiehalo potom? Celý môj pobyt na novorodeneckom oddelení bol doslova jednou báječnou dovolenkou. Čistá nová izba, funkčné polohovateľné postele, okná, ktoré sa nielen že dajú otvárať, ale dokonca majú namontovanú aj sieťku proti hmyzu, nový sprchovací kút a toaleta priamo na bunke s vedľajšou izbou.

K tomu si primyslite skvelé jedlo. Verili by ste, že sa ma hneď po pôrode opýtali, či mám požiadavky na nejakú špeciálnu diétu? Akože rozumiete tomu? Ja či mám požiadavky??? Tak som ich poprosila, že ak sa dá, tak vegetariánska strava by bola fajn.

A viete, čo som dostala hneď prvý deň po pôrode? Pohánku so zeleninou. Fantasticky pripravenú, podotýkam! Po mojich skúsenostiach v košickej pôrodnici som si myslela, že sa mi to asi len sníva!

A čo personál? Neuveriteľne ochotný, milý, láskavý, rešpektujúci a nonstop usmiaty. Až som ich začala podozrievať, že im čosi prisypávajú do vody. Ale takí tam boli všetci – od sanitárok, cez všetky sestry a lekárky, až po samotné primárky (gynekologickej aj novorodeneckej časti).


SPOMIENKY NA KOŠICE

Keď si spätne spomeniem, ako to bolo v Košiciach, tak tam to bolo iba samé – Nevybaľujte dieťa z perinky! Nedávajte dieťa na posteľ! Nespite s dieťaťom v posteli, udusíte ho! Dieťa prenášajte iba vo vozíku! Neberte na ruky!

A o tom, že jedna zo sestričiek pracujúcich s bábätkami tam bola nonstop cítiť cigaretami radšej pomlčím..


SME TU PRE VÁS!

Kdežto tuto v Krompachoch to bolo samé – Nepotrebujete pomôcť? Ak niečo budete potrebovať, stačí zdvihnúť telefón, sme tu pre vás! Túto vetu som naozaj počula z úst personálu viackrát. Dokonca, keď sa dozvedeli, že som druhorodička a všetku starostlivosť o bábo si chcem ponechať vo svojej vlastnej réžii, tak to plne rešpektovali.

Processed with VSCO with a6 preset

Takisto ako nikdy nikomu po celý čas vôbec nevadilo, že som svoje Dedinské bábo ani raz nevložila do pripravenej detskej postieľky a ani raz nepoužila monitor dychu, ktorý som mala k dispozícii. Nikomu nevadilo, že som svoje trojdňové Dedinské bábo vložila do šatky a šla s ním takto aj s Dedinským tatom na stretnutie s pani primárkou. Taktiež, že som ho nechávala vylučovať svoje potreby do kýblička (pozri BKM – bezplienková komunikačná metóda).

Ako by som to teda čo možno najefektívnejšie vyjadrila pár slovami? Len pohoda a žiadna buzerácia!


DOJMY A POJMY

Počas celého svojho párdňového pobytu v Krompachoch som sa cítila ako rešpektovaný hosť a nie ako nutná súčasť prehnitého slovenského zdravotného systému. Toto bolo presne to, čím na mňa krompašská pôrodnica urobila neskutočný dojem! A jej primárka MUDr. Svetlana Lukáčová ešte viac. Tá žena je plná empatie, vízií a úžasnej energie. Konečne lekár so správnym srdcom na správnom mieste.

Držím jej palce, aby toho v slovenskom poôodníctve ešte veľa dokázala. Jej plány, vízie a projekty s ďalším smerovaním pôrodnice v Krompachoch sú totiž neuveriteľne smelé! Ak jej to vyjde, tak verím, že jej oddelenie spraví v slovenskom pôrodníctve revolúciu a namiesto “Žiaľ, nedá sa!” budú slovenské ženy pri pôrodoch konečne slýchať, “Nech sa páči, radi vám vyhovieme, ako to len pôjde. Chceme, aby sa tento moment stal pre vás mimoriadnym zážitkom!

Inak, keď som sa primárky Lukáčovej opýtala, ako je možné, že je jedna z mála pôrodníkov, ktorá rozumie pôrodným prianiam nás “biomatiek” a snaží sa im aj maximálne vyhovieť, tak mi odpovedala:

Pretože ako zdravotník vidím, čo to robí s telom, keď je na pôrod pripravené prirodzene a naopak vtedy, keď je pôrod vedený medikamentmi. A navyše sa mi páčia takto prirodzene narodené deti. Sú jednoducho úplne iné.“

Processed with VSCO with a6 preset

A úplne iná je aj táto žena! Ja ju úplne žeriem a nastokrát ďakujem za mimoriadne krásny zážitok a nádej, ktoré mi dopriala! ❤️

A ďakujem aj Zuzke. Že si ku mne našla cestu v pravý čas a priniesla mi so sebou tie pre mňa pravé informácie, ktoré som potrebovala poznať. ❤️

A Dedinskému tatovi. Že opäť raz stál po mojom boku a podporil ma, keď som to najviac potrebovala. ❤️

Foto: Dedinská mať
Reklamy

21 thoughts on “Rešpektovaný pôrod

  1. Och Katuska,nadherny clanok a krasne sa to citalo.Pocula som uz o tej pani primarke aj o Krompachoch a som milo zaskocena.Urcite budem o nej uvazovat.Este raz blahozelam k spendlickovi a nech sa vam dari rodinka ❤️

    Like

    1. Krásny článok….ale ja mam inu skúsenosť….Primárka nepríjemná, nechala ma celu noc trpieť a ráno sa ma chvalabohu ujal iný lekár….a potom aj pobyt bola nepríjemná na každej vizite….a ako som počula tieto veci robí iba pre ľudí zo vzdialenych miest…mieste ženy vyhľadávajú iné pôrodnice,kvôli nej….co sa týka personálu…súper úplne parada….ale ona nie….nikdy viac k nej….a o empatii sa v jej mene neda hovorit.

      Like

      1. Och, Mária a Ivka, veľmi ma prekvapila a mrzí Vaša negatívna skúsenosť a dokonca si až tak protichodné skúsenosti nedokážem vysvetliť. Netrúfam si ani hádať, v čom to môže tkvieť. Tak aspoň krásne a bezproblémové materstvo Vám zaželám, dámy!

        Like

  2. Dakujem za tento clanok tak velmi som nieco take potrebovala presne pred dvoma mesiacmi mi ako druhorodicke (dcerku mi po 12dnoch vyvolsvali) praskla o 3 v noci voda zobudila som muza nech vola mojim rodicom a ideme do nemocnice no neprisla som tam. Hned ako som na sdba dala saty som nan zvolala volaj sanitku ja to nestihnem (podotykam od ndmocky byvame tak 7min autom) a tak sa 3:28 narodil u nas v spalni nas syn no mohe pocity boli len strach a po dopraveni do nemocnice aj hanba vsetci sa tvarili ze som spravila nieco strasne (maly je uzasny zdravy a skvely) a nik nerespektoval mone sukromie a hned to kazdemu povedali. A tak sa s tym snazim vyrovnat a ani neviete aka som vdacna za vas clanok. Lebo priviest na svet dieta je dar a nie hanba len mi to dlhsie trvalo pochopit… dakujem 😘

    Like

    1. Och Kika, ani si nedokážem predstaviť, ako vám to niektorí ľudia mohli svojim prístupom znepríjemniť, najmä v čase, keď ste najviac na svete potrebovali podporu, ocenenie a objatie. Ale vedzte, že ste zažili jeden z najkrajších pôrodov s najšťastnejším koncom. Ste bohyňa!

      Like

  3. Súhlasím s Tebou Dedinská mať! Síce som po prvom pôrode v Krompachoch myslela, že už ďalšie neodrodim v Krompachoch. Mňa presvedčila PA Darinka. Potom som komunikovala aj s p. primarkou, keďže už som asi posledné 3 týždne chodila do poradne tam, tiež sme riešili PP. A musím napísať, že sme to mali teda podobné. Nastavenie v hlave (The Secret), psychika, PP a jeho akceptácia, pôrodná asistentka, primárka Lukáčová, prirodzený pôrod bez zásahov, odrodila som si to sama, primárka oproti mne na malinkej stoličke, ticho, kľud, rekreačná hudba, pôrodná stolička, dieťa som porodila na jedno zatlacenie, aniball, videla som pôrod vlastného dieťaťa, dotepanie pupocnika, bonding, dieťa stále pri mne spolu v posteli, nekupali ho vôbec, konečne krásny zážitok!!! Chvalim pôrodnicu v Krompachoch a tiež vrelo odporúčam a prajem každej žene, aby zažila taký krásny pôrod ako my. Rodila som 11.7.2018 😀👍😘👶

    Liked by 1 person

    1. Ako som písala už vyššie – veľmi ma prekvapila a mrzí Vaša negatívna skúsenosť a dokonca si až tak protichodné skúsenosti nedokážem vysvetliť. Netrúfam si ani hádať, v čom to môže tkvieť. Tak aspoň krásne a bezproblémové materstvo želám, Julka!

      Like

  4. Och, nádherné, mám slzy v očiach. V dobrom závidím 🙂škoda, že ani jeden z mojich pôrodov neprebehol aspoň trošku v podobnom duchu. Hneď po prvom som si žiaľ odnášala pocit z pôrodnice že už ďalšie dieťa mať nechcem práve kvôli môjmu negativnemu zážitku. Našťastie túžba po ďalšom dieťati bola silnejšia. Aj keď rany na duši zostanú… ☹️

    Like

    1. Veľmi mamrzia všetky tie traumy, ktoré si so sebou ženy so svojich pôrodov nesú v sebe. Ja aspoň verím, že raz sa niečo takéto stane na Slovensu štandardom a nie jedinečnou výnimkou. Krásne chvíľky s Tvojimi dietkami želám!

      Like

  5. Rodila som v r.2016,a teda ani zdaleka to takto neprebiehalo,nevravim,ze mam velmi zle skusenosti,ale realita bola vzdialena tomuto clanku….toto moze zazit max tak zena,ktora ma vsetko zaplatene a vopred dohodnute,nie obycajna rodicka…

    Like

    1. Saška, nedokážem posúdiť ako to bolo pred dvoma rokmi, ale pravdou je, že ako uvádzam v článku – áno, všetko som mala dohodnuté a spísané vo svojom pôrodnom pláne a primárka Lukáčová sa ho nádherne držala.
      A celé ma to stálo presne 25EUR – za prítomnosť otca pri pôrode. Mala som totiž šťastie a v čase môjho pôrodu mala primárka službu, takže za zazmluvnenie lekára som platiť nemusela. 🙂

      Like

  6. Super skúsenosť, no takéto články sú trochu zavádzajúce.. Áno da sa dohodnúť na mnohých veciach, ale Pôrodnica by mala takéto veci ponúkať paušálne ako štandard, no chápem, nieje na to priestor, žiaľ. Súkromná izba je len jedna (mimochodom mi ju nikto neponukol) a nadštandard tiež asi len jeden, ci dva a sú väčšinou obsadené. Čiže aj keď som mala krásny pôrod, bez nejakých zásahov, všetko krásne skončilo na bežnom oddelení, kde vôbec nieje rooming-in. Najprv mi povedali, že sa ešte dohodneme a nakoniec to skončilo tak, že mi bábätko nechať nemôžu, lebo sa budeme s inou mamičkou rušiť!!!a samozrejme Nemajú dosť postielok. Čiže síce nám deti nosili a nechávali ako dlho sme chceli, ale na noc ich brali a nosili len na dojčenie, takisto keď sme šli na raňajky, obed, večeru tak ich brali, chodili sme do spoločnej jedálne, nič na izbu a vyber jedla tobôž. A takisto to staré známe kričali na celú chodbu:”nerozbalovat deti! ” ako chápem, že kvôli spoluobciankam, ale o tak mi to na pohode nepridalo. A keď som si dieťa prebalila na izbe, tak sa sestra zľakla, že nebudú vedieť či odišla smolka, ach jaj, v minulej nemocnici (toť bolo moje 4 dieťa, tretí pôrod, mam aj dvojicky) sa na to len sestričky opýtali (keďže tam bol rooming-in, dokonca aj pre spoluobcianky)… Čiže pôrod fajn, ale z pobytu na obyčajnom oddelení som bola fakt trochu mimo a mala som pocit, že asi sa nedokážem postarať o dieťa aj keď je už 4! Čiže ešte to treba trochu domyslieť… A top bolo keď sa upratovačky sťažovali prečo nemám vybalene veci v skrini (na 3dni?), že vraj to primárka nemá rada. Alebo, že mám veci položené na skrinke a ona to nemôže každý deň utierat (ako toľko chlóru som v živote nenadychala ako tu na izbe)… Čiže aj druhá stránka, bez súkromnej a nadštandardnej izby.

    Like

    1. Mirka, veľmi ma mrzí takáto Tvoja skúsenosť. Neviem sa k tomu nijako vyjadriť, nakoľko nie som hovorca nemocnice ani s pôrodnicou nie som nijako inak prepojená. Kontaktmi ani ničím.
      Ako som písala vyššie, celé ma to stálo presne 25EUR – za prítomnosť otca pri pôrode. Mala som totiž šťastie a v čase môjho pôrodu mala primárka službu, takže za zazmluvnenie lekára som platiť nemusela. Izbu som takisto nemala nadštandard, ale klasickú, akurát som na nej bola sama, pretože boli akurát takto voľné.
      Všetko čo som napísala bola moja osobná iniciatíva a čisto môj osobný názor, nikoho iného. Do pôrodnice som nastupovala ako každá jedna rodička, bez akýchkoľvek známostí. Mne to celé teda vyšlo takto. Prajem to tak aj všetkým ďalším žienkam.. ❤

      Like

      1. No, ale v článku sa píše, že ste sa boli s primarkou porozprávať nejaký čas predtým, čiže už o vás aspoň vedela. Ja som prišla na prvú poradňu (poslala ma tam Dr. V 39tt) a šla som rovno rodiť, čiže nebolo kedy sa dohadovať a automaticky mnohe veci mi ani neponukli (ale pôrod bol pekný, to áno, na to sa nesťažujem). Len ide o to, že vás príbeh nieje podľa mňa úplný štandard, čiže je to len polovičný obraz teda. Ale vravím, nieje na to zatiaľ priestor, dúfam, že sa čoskoro dočkáme rekonštrukcie oddelenia.

        Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s