O online tehuľkovaní

Zväčša sa tu snažím písať a zdieľať s vami veci, ktoré sa mi dejú alebo na ktorých pracujem. Snažím sa pri tom tento svoj profil veľmi nepretehuľkovať. Pretože všetci máme proste svoju cestu a rozdielnu mieru zdieľania zážitkov. A vlastne aj preto ste o mne prvých 7,5 mesiacov ani netušili, že som v tom. Pretože som to tak cítila.

Že je to predovšetkým súkromná vec mňa a môjho Dedinského tatu a nie je nutné ju ihneď aj s ultrazvukovou fotkou a heštegom týždňa tehotenstva prezdieľavať do sveta. A bola som naozaj rada, že tou súkromnou vecou medzi mojimi najbližšími aj čo možno najdlhšie zostala. ❤️

Priznám sa, že mňa samú tak trochu vytáčatrend”, že v tehotenstve sa stane profil danej osoby už len 9-mesačnou reklamou na aktuálny jedálníček, spánok/nespánok, každý kŕč v nohe a nárast bruška týždeň po týždni. Akoby svet naokolo prestal existovať.

Áno, sú to nádherné veci, ale je namieste sa občas aj zamyslieť nad tým, čo všetko je hodné zdieľania so spústou neznámych sledujúcich. Lebo najmä, ak potom niečo nevyjde tak úplne jednorožcovo ružovo, ľudia sa prirodzene v komente opýtajú. Lebo ľudia sú rôzni. Aj taktnejší, aj menej. Aj vnímavejší, aj menej. Aj zvedavejší, aj menej.

  • “A prečo si rodila sekciou?”
  • “A aký mám tlak a či mám opuchy nechceš vedieť?” znela na môj vkus trochu arogantná odpoveď.

Nuž, ale potom sa nečudujme, milí influenceri, že to ľudí zaujíma, keď najprv vy nemáte nijakú mieru ochrany súkromia a so širokým svetom zdieľate každý jeden deň vášho tehotenstva krok po kroku? Veď prirodzene, že sú ľudia zvedaví. Prečo asi mali reality šou svojho času taký úspech? Veď Instastories každého jedného z nás sú teraz tak trochu reality šou.

Každý má samozrejme svoju mieru a cestu zdieľania obsahu takého, aký je komu blízky. Nechcem tu vyznieť ani ako “hejter” a ani ako tá jediná múdra, čo má úplnú pravdu a triezvy úsudok. Určite a určite ho nemám.

Ale popravde som naozaj nesmierne rada, že pri prvom tehotenstve s Dedinským dieťaťom, kedy to prvé prežívate tak naozaj úplne deň po dni, všetko si čítate a študujete a všetkým sa nadchýnate a s radosťou zdieľate s blízkymi, tak niečo také ako Instastories neboli. Ktovie nakoľko by ma to zlákalo tiež. Namiesto toho som pravidelne raz týždenne najbližším priateľkám a rodine poslala aktuálne foto a riport v maily a bolo to.

Teraz pochopiteľne nerobím ani to. Lebo tak ako všetky druhotehuľky s malým dieťaťom – ani neviete, že ste tehotné a ktorý ste to vlastne týždeň. Pretože sa nonstop venujete tomu prvorodenému. Zbohom natieraniu a romantickému prihováraniu sa brušku, zbohom selfíčkam pred zrkadlovou skriňou, zbohom sledovaniu toho, či pri sebe preboha len mám ten hroznový cukor. Zrazu pri druhom ho už ani nie je treba.

Nestalo sa mi, že by mi bolo mdlo alebo že by som sa psychicky rúcala a hystericky plakala aspoň 3x do týždňa. Nemám čas riešiť somariny. Treba sa predsa starať a hrať a čítať si a bagrovať v pieskovisku. A tak to prirodzene nie je len so mnou, ale aj s každou jednou mojou druhotehukamoškou. #prioritysuzrazuuplneinde 

Ale vlastne uzavriem to tak, že všetci si robme ako chceme. Ale potom sa nebodaj nehnevajme, neurážajme a nesťažujme. Online svet je tu na to, aby nám v mnohom pomáhal a je predsa stále na nás, čo do neho chceme vypustiť. Nikto na nás nemieri mobil s wifi pripojením na internet. Sme to len my sami.. 🙂

PS: Táto moja ilustračná foto je už niekoľko týždňov staršieho dáta. Preto tam mám ešte stále tak výraznú bradu, a najmä oddelenú od krku. Dedinská neter je však teraz na dovolenke, a tak som bola nútená zaloviť v archíve.

Foto: Dedinská neter
Reklamy

4 thoughts on “O online tehuľkovaní

  1. Veľmi pekný článok. 🙂 pri druhom tehotenstve (ak sa podarí) určite by som to už nezdieľala tak veľmi ako teraz. Občas mám aj pocit, že na Slovensku je ozaj tehotenstvo také tabu, proste súkromná vec. A ja som by som to chcela zmeniť. 😀 no je to unavujúce tvoriť novú osôbku, pravidelne prispievať na sociálne siete a navyše, nie všetko ide podľa predstáv. A po tých všetkých ťažkostiach pred tehotenstvom a v prvom trimestri som zhodnotila, že budem zdieľať viac inoformácií. Život nie je prechádzka ružovou záhradou. Predsa je to prvé tehotenstvo a nevieme či vôbec skončí dobre a či ešte bude ďalšie. 🙂 Tak je to aj taká pamiatka pre nás 🙂 No už teraz viem, že ak by sme druhý krát čakali bábätko, ”tajila” by som to pred sociálnymi sieťami najdlhšie akoby to šlo presne tak ako vy. 😉

    Like

    1. Evi, ďakujem za koment! ❤️
      Ja inak úplne rešpektujem rozhodnutie každého jedného človeka podeliť sa so svojimi informáciami a súkromím do miery takej, ako sám uzná za vhodné. Tuto nijaká univerzálna správna cesta neexistuje. Každý to robí tak, ako to cíti a tak je to správne. Práve pre tú rôznorodosť.
      A Evi z Teba cítiť lásku a nehu a radosť. Hovorila som tak trochu o inom type profilov..

      To na čo som chcela poukázať je skôr to, že za to potom treba niesť aj dôsledky. Ak má niekto desiatky tisíc sledovateľov a denne s nimi zdieľa svoje súkromie, tak v takejto vzorke followerov sa s najväčšou pravdepodobnosťou nájdu rôzne typy ľudí. A prosto, ak sú niektorí zrazu doterní vo chvíli, keď sa nám to nehodí, tak mi to príde proste ako daň za to, že si niekto nestrážil dostatočne súkromie. A podľa mňa nie je namieste reagovať podráždene alebo arogantne.

      Ale proste ktovie!
      Ja toľko followerov nemám a ani si nedokážem reálne predstaviť, čo to obnáša. Možno, ak raz nebodaj budem mať, pochopím, zažijem to na vlastnej koži a tento článok šmahom ruky zmažem! 😄

      Liked by 1 person

      1. Ale aj ja zdieľam toho dosť 😀 ale tiež nemám toľko followerov. 😀 No tiež dostávam intímne otázky do správ 😀

        Súhlasím a tiež nerozumiem, keď sa niekto sťažuje, že ho niekto otravuje až príliš súkromnými otázkami alebo že niekto niekoho chytá za slovíčko. A zas treba aj vedieť pekne povedať, že nie a nereagovať arogantne. Ľudia sú rôzni 😉

        Predošlý týždeň som bola na tábore s Američanmi. Oni tam to tehotenstvo berú úplne inak. A od nich som dostávala ozaj čudné otázky, ktoré by si aj od Slováka vôbec nečakala. 😀 Každý sa pýtal kedy a ako sme to zistili, kedy mám termín, kedy si myslím, že sa narodí, ako budem rodiť, či doma alebo v nemocnici, kde budem rodiť, koľko som pribrala, ako vyzerá bábätko, na meno boli rozličné reakcie a prečo také meno… 😀 proste od výmyslu sveta otázky. Na jednej strane mi to bolo kúsok nepríjemné (lebo nie som na to zvyknutá), no na druhej strane u nás sa ťa také nepýtajú cudzí ľudia a ak áno, tak poväčšine len preto aby to nejako zneužili. A neopýtajú sa tak pekne a decentne, ale už tak veľmi vyzvedavo. A aj to je problém v tomto. Potom aj tehotné reagujú podráždene… 🙂

        Like

  2. pekne napísané a súhlasím 🙂 ja som po zistení, že budeme mať prírastok mala pár dní predstavu o tom, ako si budem fotiť bruško každý týždeň a potom budem mať peknú spomienku na celé obdobie, a tiež ako si budem písať denníček, aby moje dieťa jedného dňa malo čo čítať a na čom sa zasmiať, nakúpim si zdravú vegan bio prirodnu kozmetiku atď. atď. 😀 Realita je, že mám za uplynulých 5,5 mesiacov 2 fotky, a svojmu dieťaťu som nenapísala nič. Meno sme vybrali za 15 minút, a doteraz sme nekúpili, ani len nevybrali ani jednu jedinú bejby vec. Neviem si preto predstaviť, že by som sa o toto obdobie mala deliť so svetom, keď nie som schopná si to archivovať ani sama pre seba. A to čakám prvé, takže ten čas na krémikovanie a obzeranie a online nakupovanie všetkých cute vecí mám 😀

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s