Ľúbezná slovenčina (slovník rodinného príslušníka)

V našom spolku “šialených biomatiek” sme sa minule zhovárali na zaujímavú tému – rodnú slovenčinu. Nejako sme sa dostali k tomu, ako širšie či užšie okolie úplne zmení zabehnutý slovník hneď potom, čo im do života prinesiete nové mláďa. Väčšinou im teda ten slovník “spoloretardovatie”.

Nebudem sa tu radšej rozpisovať, čo si o tom myslím ja sama osobne. Hoci by som mohla. Ale viete ako to je, radšej chcete mať v rodine pokoj. Spomeniem však to, že keď som tému dospelácko-bábätkovského slovníka načrtla medzi babami biomatkami v jednej Facebookovskej skupine, názory sa rôznili:

  • jedným tieto slovka pília uši a stavia sa im z nich krivák vo vačku
  • jedné ich dobrovoľne používajú samé od seba a dokonca rady
  • jedným je to totálne jedno, lebo majú kopec podstatnejších starostí (a väčsinou už aj viac detí a teda o to viac obrúsenejší pohľad na svet), než ako sa nechať rozhádzať nad takouto svet-sa-predsa-nezrúti banalitou

A tak som si pri tejto téme uvedomila niečo úplne iné – aké sme všetky rôzne (a to tentoraz bez akéhokoľvek klišé) a že neexistuje len jedna pravda.


Pôvodne som sem chcela napísať niečo riadne uštipačné. Niečo, pri čom vypustím paru za všetky prehltnuté divotvorné slabiko-citoslo-slovíčka, ktorých sa tu od dospelákov napočúvam. Niečo v tom duchu, aby sa prestali s Dedinským dieťaťom rozprávať tak, akoby utŕžilo mozgovú príhodu. Že to, že ešte neodpovedá, neznamená, že nerozumie…

No ale to si samozrejme netrúfam napísať takto verejne. Očividne.

Mne prax ukázala, že keď s Dedinským dieťaťom rozprávam normálne (vo vetách a súvetiach) rozumie všetko a náležite k tomu reaguje. Keď s ním niekto rozpráva ako s E.T.m pri stretnutí tretieho druhu, Dedinské dieťa sa snaží pochopiť obsah hovoreného a veľakrát je zmätené a netuší o čom mu daná osoba vlastne hovorí.

Uvediem príklad:

  • JA: Prosím Ťa, polož tie nožničky na stôl. Nožničky sú nebezpečné, vieš zlatíčko? Pozri, aké sú tu ostré! Au, pozri ako to bolí, aha!

  • RODINNÝ PRÍSLUŠNÍK: Nechytaj to. Nožnice. Kik. Kik. Aha!

Tak už mi rozumiete? A Dieťa nechápavo zíza a snaží sa pochopiť.. 😀

Processed with VSCO with a6 preset

No nechtiac som sa nechala strhnúť a iné som chcela. Spoločnými silami s vami mamkami sa mi podarilo vytvoriť  krátky slovník toho naj, s čím sa v našom okolí stretávame. Tak sa hádam aspoň zasmejete. Niektoré klenoty som ozaj nikdy predtým nepočula…


Slovník rodinného príslušníka:

  • tinu-tinu / tany-tany / tanynky – tancovať
  • ideš tata / ideš pa – ideš preč
  • tentať – spať
  • to je bak / ba / bakané / kakané – to je špinavé, fuj
  • to je kik – to pichá
  • ší / pá – horúce
  • nona / nonynka – noha
  • žiži / žižinky – svetlo, svetielka
  • žiža – lampa
  • tetenkať – ležať
  • čurčur – cikať
  • babalác / babaláckať – ľahnúť si
  • dať avenku / avušku / avu / bočenu – dať pusu
  • čeče / čečenko – pekné

Poznáte ešte  nejaké slovíčka? Hoďte mi ich, prosím, do komentov, nech sa na najbližšej kojopárty zase dobre pobavíme. 😀

PS: Šialené biomatky – je interný názov mňa, Dedinskej matere, pre môj interný blízky okruh priateliek-matiek. Biomatky som ho nazvala preto, lebo môžem a šialené preto, lebo chcem. Ozaj, a nie ste vy náhodou tiež nejaká tá biomatka? Radšej si urobte test. 

Processed with VSCO with a6 preset

Tričká: Kura Harabura
Foto: Dedinská mať
Reklamy

5 thoughts on “Ľúbezná slovenčina (slovník rodinného príslušníka)

  1. 😂😂😂 … Ba-ba-ten-kóóó ( óóó je potrebné plne zdôrazniť a slovo podľa slabík zaspievať s prináležiacim afektom 😉 ( obávam sa že to ale nieje ono, nakoľko potrebný prízvuk aj s tónom a afektom nieje k dispozícii ) 😂

    Like

  2. Hapú / hapčí / hapčika – kvetinka 😀 a potom už len tá klasika – žiža, pá, hinta, auačko, aa, háhá… kedysi mi to vadilo, teraz sa naježím už iba pri svokrinom zdrobňovaní slovies – napr. pickať. Bŕŕ, až sa mi spravila husia koža. Okrem toho si občas požičiam, zo srandy, nejaké slovíčko od staršej dcéry, mám rada napríklad otrtnúť (odtrhnúť), ale iba ako našu internú zábavu pre zainteresovaných 🙂
    Samozrejme tieto slovíčka sa inak vnímajú od vlastnej matky ako od svokry, v tomto nie som objektívna 😀 Malá má teraz obdobie vymýšľania mien a žasnem nad jej fantáziou, seba premenovala na Igoletu, jedna bábika sa volá Agoveška a druhá Igiviška 😀

    Like

  3. Joj, no ja neznášam svokrino: Budeš mať bobočko 🤦🏻‍♀️ Radšej používam: Urobíš si au… Alebo nechápem švagrinino: Tu máš piťko… Prečo piťko? Načo to ko na konci?
    Jasné, aj ja mám určite kopu výrazov, ktoré trhajú uši druhým… každá si asi vytvárame určitý špecifický slovníček, ale snažím sa s krpatou rozprávať čo najviac ako so seberovnou. Viem, že mi rozumie, aj keď sa jej, potvorke, rozprávať nechce, ale však to príde a budem mať o to väčšiu radosť, keď na mna spustí pekne po slovensky a nie nejakou skomolenou napodobeninou nášho rodného jazyka…

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s